Emergency

Jakub Choma, Thilo Jenssen, Simon Lehner

Kurátor: Michal Stolárik
Opening: 30. 4. 18:00
Open: 1.–3. 5. 2025 12–18h

Výstražné kontrolky nervózne blikajú, no na zvuk, z ktorého sťahuje žalúdok, si postupne zvykáme, rovnako ako na hlas sirén, ktorý sa zmenil na obyčajnú rytmickú melódiu. Stropný ventilátor sa ešte stále točí, akoby zo zotrvačnosti predstiera, že všetko ide ďalej. Mapy úniku sú stratené pod vrstvami prachu a nedostatok surovín sa začína prejavovať čoraz výraznejšie. Je ťažké predpokladať, čo sa stane, keď časovač dopočíta posledné sekundy, a my si uvedomíme, že záložný plán nikdy neexistoval. Záchranné vesty ostali visieť na vešiakoch, telefóny zvonia naprázdno. Posledný na parkete nech zhasne.

Medzinárodný výstavný projekt Emergency rozkladá prvky skutočnosti a nanovo ich skladá do nových foriem. Inšpiruje sa hraničnými a krízovými situáciami, pričom komunikuje jazykom dystopie, postapokalypsy a populárnej kultúry. Sledujeme zániky, kolapsy, blížiace sa katastrofy, osobné či cudzie zlyhania, z ktorých prirodzene vzniká priestor na nové začiatky a potenciál na zmenu. V tvorbe Jakuba Chomu, Thila Jenssena a Simona Lehnera nachádzame prácu s nájdenými materiálmi či prefabrikátmi, inšpiráciu technologickou výrobou, osobnými archívmi, inštruktážnymi fotografiami či počítačovými hrami. Prítomná je materiálová rôznorodosť aj využívanie alternatívnych výrobných a spracovateľských procesov. Výstava poukazuje na osobné krízy, spoločenské otrasy aj environmentálne výkričníky.

Hybridný oltár Jakuba Chomu (1995, Košice, žije v Prahe) vychádza z estetiky počítačových hier, pričom zobrazuje variácie poloprázdneho inventára materiálov a surovín. Vo vyprahnutom úložisku civilizačných zvyškov paradoxne zostali len zvyšky toastového chleba s vygravírovaným Spasiteľom, ktoré tak zreteľne odhaľujú absurdnosť našich hodnôt, túžbu po zázraku a súčasne bezmocnosť v čase skutočného nedostatku.

V screenshotových, inštruktážnych a asamblážových maľbách Thila Jenssena (1984, Daun, žije vo Viedni) sledujeme situácie na hranici medzi kontrolou a stratou kontroly. Patetická teatrálnosť prvej pomoci sa rytmicky strieda s minimalistickými kontrastnými farebnými plochami, surovo „zošitými“ do nových kompozícií. Voľne sa pohybujúc medzi objektom a obrazom, Jenssen upozorňuje na krehkosť ľudského tela a jeho závislosť od podporných systémov – od digitálnych až po analógové.

Simon Lehner (1996, Wels, žije vo Viedni) vo svojej fotografiou ovplyvnenej tvorbe naplno využíva osobné archívy, pričom tematizuje problematiku identity a toxickej maskulinity. V spomalenom kinematografickom zábere sledujeme zjavne intoxikovanú staršiu postavu pri extatickom tanci. V prázdnom priestore pripomínajúcom maturitné plesy amerických stredných škôl pôsobí absurdne, akoby tam nepatril. Stráca kontakt s realitou, no práve v tomto opojení sa začína vynárať znepokojivý, psychologický portrét človeka uviaznutého v ilúzii, ktorá mu nikdy neprislúchala.