Milan Vagač
Tvorba Milana Vagača (1988) sa v ostatnom období ustálila na poli abstraktnej maľby, ktorú aktivizuje materiálnymi a inštalačnými experimentmi prekračujúcimi hranice plátna či rámu. Prostredníctvom neštandardného prístupu k produkcii a povahe závesných obrazov ponúka organicky ladené tvary a objekty, ktoré koketujú s estetikou priemyselných výrobkov a imitujú priestorové formy a haptické kvality syntetických materiálov. Nekonkrétne výjavy sú poučené modernistickým tvaroslovím a príťažlivou atmosférou retrofuturizmu. Ich imaginatívna forma ponúka voľné interpretačné pole, hoci má neodškriepiteľne blízko k estetike strojov či technologických objektom.