Rule of Thumb

Rule of Thumb
kurátor: Michal Stolárik
Otevřeno po předchozí domluvě.
 
Ocitáme sa v priestore, ktorý definujú pravidlá, variácie, rytmus či spleť časových osí a špekulatívnych výsekov z rôznorodých období. Zatiaľ čo súčasnosť preteká cez filter nejednoznačných domnienok, apropriovaná minulosť sa mieša s fiktívnou víziou budúcnosti. Stanovené systémy sa môžu zdať rigidné a obmedzujúce, no v skutočnosti stoja na počiatku kreatívnych riešení a iniciujú nové vzájomné dialógy.
 
Medzinárodná výstava Rule of Thumb spája výsledky kolaboratívneho projektu rakúskej autorky a autora Titanie Seidl a Lukasa Thalera so slovenským vizuálnym umelcom Milanom Vagačom pôsobiacim v Prahe. Gros samostatných autorských programov primárne tvoria rozličné podoby závesných obrazov, ktoré podrobujú formálnym, ideovým či inštalačným experimentom. Vychádzajú z reality, ktorá počíta s existenciou človeka. A hoci je ich prítomnosť citeľná, figúry vidíme len zriedkavo. Vybrané diela pracujú s imitáciou, fabuláciou či fikciou. Špekulujú o tom, čo by mohlo byť, čo pravdepodobne bolo a čo sa aktuálne deje. Sledujeme historické nánosy vyňaté z pôvodných kontextov, ako aj klamlivé vrstvy minulosti pripomínajúce neúprosnosť času. Doslovné či symbolické princípy spojenia ponúkajú hraničné riešenia medzi digitálnou a analógovou technikou, abstrakciou a konkrétnom, realitou a fikciou, priamym autorským gestom či externým zásahom.
 
Aktivity maliarky Titanie Seidl (1988) a umelca Lukasa Thalera (1989) sa okrem vedenia viedenskej galérie Mauve od roku 2019 rozvíjajú aj na úrovni autorskej kolaborácie. Originálne prepojenie symbolicky orientovaných olejomalieb (Seidl) a minimalistickej priestorovej tvorby (Thaler) vyúsťuje do neštandardných objektov a inštalácií, ktoré sa zaoberajú vzájomnými vzťahmi či komunikáciou, pričom zostávajú otvorené možným interpretáciám a asociáciám. Nová séria spoločných prác je podmienená vopred zadefinovaným pravidlom – fixnou šírkou formátov – a ponúka spojenie historizujúcich maliarskych zátiší s materiálnymi experimentmi vo forme reliéfnych malieb.
 
Tvorba Milana Vagača (1988) sa v ostatnom období ustálila na poli abstraktnej maľby, ktorú aktivizuje materiálnymi a inštalačnými experimentmi prekračujúcimi hranice plátna či rámu. Prostredníctvom neštandardného prístupu k produkcii a povahe závesných obrazov ponúka organicky ladené tvary a objekty, ktoré koketujú s estetikou priemyselných výrobkov a imitujú priestorové formy a haptické kvality syntetických materiálov. Nekonkrétne výjavy sú poučené modernistickým tvaroslovím a príťažlivou atmosférou retrofuturizmu. Ich imaginatívna forma ponúka voľné interpretačné pole, hoci má neodškriepiteľne blízko k estetike strojov či technologických objektom.